Poslanie

Čo je ERS?

Organizačná štruktúra

Zoznam rozhodcov

Dokumenty - Štatút ERS

Dokumenty - Rokovací poriadok ERS

Dokumenty - Pravidlá trov konania ERS

Ako sa na nás obrátiť?

Rozhodcovské doložky

Rozhodcovská zmluva

Trovy konania

V médiách

 

Rokovací poriadok Európskeho Rozhodcovského Súdu


Spoločnosť ARBITRÁŽNE A MEDIAČNÉ CENTRUM / CENTRE DE MEDIATION ET D `ARBITRAGE a.s., so sídlom Protifašistických bojovníkov 11, 040 01 Košice, IČO: 36 216 551, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sa, vložka č. 1224/V, ako zriaďovateľ Európskeho Rozhodcovského Súdu, vydáva v súlade s § 12 ods. 2 a § 14 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“) tento Rokovací poriadok Európskeho Rozhodcovského Súdu (ďalej len „Rokovací poriadok“):

PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
 
§ 1
Predmet Rokovacieho poriadku


Tento Rokovací poriadok upravuje najmä:

  a) pravidlá rozhodcovského konania a rozhodovania v rozhodcovskom konaní pred Európskym Rozhodcovským súdom (ďalej len "Rozhodcovský súd") zriadeným spoločnosťou ARBITRÁŽNE A MEDIAČNÉ CENTRUM / CENTRE DE MEDIATION ET D `ARBITRAGE a.s. (ďalej len "Zriaďovateľ"),
  b) pravidlá zmierovacieho konania pred Rozhodcovským súdom,
  c) pravidlá týkajúce sa trov konania pred Rozhodcovským súdom,
  d) postavenie, práva a povinnosti účastníkov rozhodcovského konania pred Rozhodcovským súdom.

 

DRUHÁ ČASŤ
KONANIE PRED ROZHODCOVSKÝM SÚDOM

§ 2
Sídlo Rozhodcovského súdu a miesto konania ústnych pojednávaní


1) Sídlom Rozhodcovského súdu je mesto Košice.

2) Pravidelným miestom rozhodcovského konania pred Rozhodcovským súdom je miesto jeho sídla podľa odseku 1 tohto paragrafu, ak Rozhodca, respektíve predsedajúci Rozhodca neurčí inak.

3) Ustanovením predchádzajúceho odseku nie je dotknuté oprávnenie Rozhodcovského súdu uskutočniť jednotlivé procesné úkony na akomkoľvek mieste, ktoré považuje za vhodné, najmä výsluch svedkov, znalcov a účastníkov konania, preskúmanie dôkazov v rámci miestnej obhliadky a podobne.

4) Účastníci konania sa môžu dohodnúť a Predseda Rozhodcovského súdu alebo Tajomník Rozhodcovského súdu môžu, so súhlasom účastníkov rozhodcovského konania, rozhodnúť o tom, že miesto rozhodcovského konania je odlišné od miesta v zmysle odseku 2 tohto paragrafu. V prípade, že sa rozhodcovské konanie uskutoční mimo územia Slovenskej republiky, Predseda informuje Predsedníctvo Rozhodcovského súdu.

 

§ 3
Jazyk rozhodcovského konania


1) Rozhodcovské konanie pred Rozhodcovským súdom sa vedie v slovenskom jazyku, ak Rokovací poriadok neustanovuje inak. Žaloby, žalobné odpovede, vzájomné žaloby, ostatné písomné podania a vyjadrenia účastníkov rozhodcovského konania a iné písomnosti, ktoré sa predkladajú Rozhodcovskému súdu, predvolania, rozhodcovské rozhodnutia alebo akékoľvek iné písomnosti Rozhodcovského súdu sa vyhotovujú a vyhlasujú a ústne pojednávania pred Rozhodcovským súdom sa konajú v slovenskom jazyku, ak Rokovací poriadok neustanovuje inak.

2) Ustanovený Rozhodca alebo Rozhodcovia (rozhodcovský senát) na žiadosť účastníka konania zabezpečia úradné tlmočenie ústneho pojednávania a prípadne aj úradný preklad rozhodcovského rozhodnutia v prípade, ak o to účastník konania požiada. Na úhradu nákladov týmto vzniknutých sa vzťahujú príslušné ustanovenia Pravidiel tvorby a použitia trov rozhodcovského konania, týkajúce sa Osobitných nákladov.

3) Na základe dohody účastníkov rozhodcovského konania môže Rozhodca alebo Rozhodcovia (rozhodcovský senát) konať ústne pojednávanie aj v inom ako slovenskom jazyku, pričom ale zápisnica z ústneho pojednávania, ako aj rozhodcovské rozhodnutie sú vždy vyhotovované v slovenskom jazyku.

 

§ 4


1) V rozhodcovskom konaní postupuje Rozhodcovský súd tak, aby spor medzi účastníkmi konania bol prerokovaný včas, bez zbytočných prieťahov, hospodárne, objektívne, nezaujato, nestranne, podľa zásad rovnosti, v intenciách rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a podľa noriem hmotného práva a obchodných zvyklostí.

2) Rozhodcovské konanie je neverejné.

 

§ 5
Právny základ riešenia sporov

 

1) Rozhodcovský súd v spore rozhoduje zásadne podľa platných noriem slovenského právneho poriadku. V spore vzniknutom v obchodno-právnom vzťahu s medzinárodným prvkom alebo občianskoprávnom vzťahu s medzinárodným prvkom rozhoduje Rozhodcovský súd podľa právneho poriadku, na ktorom sa účastníci konania dohodli. Ak sa účastníci konania na voľbe práva nedohodli, Rozhodcovský súd rozhoduje podľa právneho poriadku, ktorý je určený kolíznymi normami právneho poriadku Slovenskej republiky.

2) Rozhodcovský súd rozhoduje v intenciách rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Berie pri tom do úvahy obchodné zvyklosti aplikovateľné na konkrétny spor, zásady poctivého obchodného styku a dobré mravy.

3) Rozhodcovský súd môže obchodno-právny spor rozhodnúť podľa zásad spravodlivosti len vtedy, ak ho účastníci rozhodcovského konania na to vyslovene oprávnili.

 

§ 6
Doručovanie písomností


1) Písomnosti týkajúce sa začatia a priebehu rozhodcovského konania pred Rozhodcovským súdom musia byť predložené Rozhodcovskému súdu v takom počte vyhotovení, aby každý účastník, každý Rozhodca, ktorý bude príslušný spor rozhodovať a Tajomník Rozhodcovského súdu, mali k dispozícii po jednom vyhotovení. V prípade, že písomnosti nie sú predložené Rozhodcovskému súdu v počte vyhotovení podľa vyššie uvedeného, zabezpečí Rozhodcovský Súd kópie písomností v potrebnom počte, a to na náklady účastníka konania predkladajúceho tieto písomnosti. Na úhradu nákladov týmto vzniknutých sa vzťahujú príslušné ustanovenia Pravidiel tvorby a použitia trov rozhodcovského konania, týkajúce sa Osobitných nákladov.

2) Ak sa účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania, alebo na miesto trvalého pobytu, prípadne na miesto, ktoré adresát uviedol ako miesto pre doručovanie písomností alebo na adresu uvedenú v živnostenskom registri. Pokiaľ si účastník konania zvolil zástupcu na zastupovanie v konaní pred Rozhodcovským súdom, doručujú sa všetky písomnosti určené účastníkovi len jeho zástupcovi.

3) Žaloby, žalobné odpovede, vzájomné žaloby, predvolania, rozhodcovské rozsudky a rozhodcovské uznesenia sa doručujú buď osobne, a to prostredníctvom Tajomníka alebo inej poverenej osoby, alebo poštou, a to doporučene s potvrdením o doručení. Ostatné písomnosti je možné doručovať poštou alebo v prípade potreby aj prostredníctvom faxu alebo e-mailu, a to na posledné adresátom oznámené faxové číslo alebo e-mailovú adresu.

4) Písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. V prípade, ak nie je možné písomnosť doručiť adresátovi na žiadnom z miest podľa predchádzajúcej vety, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou s doručenkou. Za sídlo právnickej osoby sa považuje sídlo zapísané v obchodnom registri, respektíve inom obdobnom registri, ak sa právnická osoba do takéhoto registra zapisuje, za miesto podnikania sa považuje miesto, ktoré má adresát zapísané v príslušnom živnostenskom registri ako miesto podnikania, v prípade ak je adresát podnikateľ zapísaný v živnostenskom registri a za miesto trvalého pobytu sa považuje miesto, ktoré má fyzická osoba hlásené ako miesto trvalého pobytu. Písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia.

5) Rozhodcovský súd môže v prípade hodného osobitného zreteľa odpustiť účastníkovi zmeškanie lehoty stanovenej na vykonanie úkonu alebo doručenie písomného podania v rozhodcovskom konaní.

 

§ 7
Účastníci rozhodcovského konania

 

1) Zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania.

2) Účastník rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu je žalobcom, účastník, proti ktorému žaloba smeruje je žalovaným.

3) Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovnaké postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa poskytuje rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

4) Účastník rozhodcovského konania sa môže dať v konaní pred Rozhodcovským súdom zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V tej istej veci môže mať súčasne len jedného zvoleného zástupcu. Ak si účastník konania zvolí iného zástupcu platí, že tým zároveň vypovedal plnomocenstvo doterajšiemu zástupcovi.

5) Okrem účastníkov rozhodcovského konania sa môže konania ako vedľajší účastník zúčastniť ten, kto má právny záujem na výsledku rozhodcovského konania. O prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhoduje Rozhodcovský súd s tým, že na rozhodnutie o tejto otázke primerane aplikuje ustanovenie § 93 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.

6) Účastníci rozhodcovského konania sú povinní spolupracovať s Rozhodcovským súdom pri riešení sporu.

 

§ 8
Doručenie žaloby a účinky doručenia žaloby


1) Rozhodcovské konanie sa pred stálym Rozhodcovským súdom začína doručením žaloby Rozhodcovskému súdu. Podanie žaloby na Rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.

2) Po tom, ako bude mať Rozhodcovský súd za to, že žaloba je v zmysle Rokovacieho poriadku úplná a Poplatok za rozhodcovské konanie pred Rozhodcovským súdom a Paušálne správne náklady Rozhodcovského súdu boli riadne zaplatené (výnimku z uvedeného môže tvoriť prípad podľa §2 ods. 2 Pravidiel tvorby a použitia trov rozhodcovského konania), Tajomník zabezpečí doručenie kópie žaloby ostatným účastníkom konania, ako aj všetkým Rozhodcom, ktorí budú v príslušnom spore rozhodovať, v prípade, že už boli ustanovení.

 

§ 9

 

Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania na pomernom zložení preddavku na trovy rozhodcovského konania, Rozhodcovský súd je oprávnený požadovať od žalobcu preddavok na úhradu predpokladaných trov a určiť na jeho úhradu primeranú lehotu. Ak účastníci konania spoločne alebo žalobca na základe rozhodnutia Rozhodcovského súdu preddavok v určenej lehote neuhradia, Rozhodcovský súd rozhodcovské konanie zastaví, o čom upovedomí účastníkov konania.

 

§ 10
Náležitosti žaloby a žalobná odpoveď

 

1) Žaloba doručená Rozhodcovskému súdu musí obsahovať:

  a) identifikačné údaje účastníkov rozhodcovského konania, prípadne ich zástupcov,
  b) uvedenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať,
  c) žalobný návrh (petit),
  d) pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
  e) označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva,
  f) označenie a popis hodnoty sporu,
  g) mená, priezviská rozhodcov, na ktorých sa účastníci dohodli alebo spôsob ich výberu,
  h) podpis žalobcu.

2) Žalobca v žalobe súčasne vyčísli hodnotu predmetu sporu, a to aj v prípade, ak má nárok alebo jeho časť nepeňažnú povahu. Vo všeobecnosti sa hodnota predmetu sporu určuje najmä:

  a) výškou požadovaného peňažného plnenia v prípade žalobe o peňažné plnenie,
  b) všeobecnou hodnotou veci, práva alebo majetkovej hodnoty,
  c) na základe údajov o materiálnych záujmoch žalobcu,

s tým, že v žalobách pozostávajúcich z niekoľkých nárokov sa musí suma každého nároku určiť samostatne a hodnota predmetu sporu sa určí súčtom všetkých nárokov. Ak žalobca neurčí hodnotu predmetu sporu alebo ak ju určí nesprávne, Rozhodcovský súd môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť žalovaného určiť hodnotu predmetu sporu na základe údajov, ktoré má k dispozícii. V takomto prípade je pre stanovenie výšky trov rozhodcovského konania rozhodujúca hodnota predmetu sporu určená Rozhodcovským súdom.

3) K žalobe je žalobca povinný pripojiť kópiu rozhodcovskej zmluvy, dôkazy, o ktoré žalobca svoju žalobu opiera, ako aj doklad o zaplatení Poplatku a Paušálnych nákladov za rozhodcovské konanie.

4) Ak žaloba neobsahuje náležitosti podľa odseku 1 tohto paragrafu alebo ak k nej nie sú pripojené listiny podľa odseku 3 tohto paragrafu, Tajomník vyzve žalobcu na doplnenie a odstránenie vád žaloby. V takomto prípade je žalobca povinný odstrániť vady žaloby a žalobu doplniť v lehote do 10 dní odo dňa doručenia Výzvy. V prípade ak žalobca v stanovenej lehote žalobu nedoplní a vady neodstráni, Rozhodcovský súd rozhodcovské konanie zastaví.

5) Ak má žaloba všetky stanovené náležitosti, Tajomník zašle jej kópiu žalovanému do vlastných rúk. Na žiadosť žalovaného zašle Tajomník žalovanému aj prílohy žaloby, Rokovací poriadok a v prípade, ak si účastníci neurčili osobu Rozhodcu / Rozhodcov v rozhodcovskej zmluve, aj Zoznam rozhodcov. Spolu so zaslaním žaloby Tajomník žalovaného vyzve, aby žalovaný v lehote 10 dní od doručenia žaloby predložil Rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, v ktorej sa vyjadrí k rozhodujúcim skutočnostiam uvedeným v žalobe. V žalobnej odpovedi je žalovaný povinný uviesť všetky dôkazy, ktoré navrhuje vykonať (spolu s uvedením dôvodu, pre ktorý navrhuje príslušný dôkaz vykonať) a tiež predložiť všetky listinné dôkazy, o ktoré opiera svoje tvrdenia. Ak žalovaný neoznámi svoju žalobnú odpoveď, Rozhodcovský súd pokračuje v konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu. Rovnako sa postupuje v prípade ak žalovaný uplatní voči žalobcovi svoje práva vzájomnou žalobou.

6) Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, každý účastník rozhodcovského konania môže zmeniť alebo doplniť svoju žalobu alebo žalobnú odpoveď v priebehu rozhodcovského konania, ak Rozhodcovský súd nepovažuje takúto zmenu alebo doplnenie za neprípustné s ohľadom na ich oneskorené podanie, ktoré nebolo dostatočne odôvodnené. O zmene alebo doplnení žaloby, ako aj o neprípustnosti takejto zmeny alebo doplnenia rozhoduje Rozhodcovský súd rozhodcovským uznesením.

 

§ 11
Zrýchlené konanie


1) Účastníci konania môžu požiadať Rozhodcovský súd o zrýchlené konanie, a to na základe písomnej dohody predloženej Rozhodcovskému súdu, obsahujúcej požiadavku o vydanie rozhodcovského rozhodnutia do 15 dní od zaplatenia Poplatku za konanie (vrátane zaplatenia Paušálnych správnych nákladov) alebo na žiadosť žalobcu o vydanie rozhodcovského rozhodnutia do 30 dní od zaplatenia Poplatku za konanie (vrátane zaplatenia Paušálnych správnych nákladov). Výška Poplatku v prípade zrýchleného konania je stanovená § 2c Pravidiel tvorby a použitia trov rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd na základe takejto žiadosti posúdi objektívnu možnosť rozhodnutia o predmete sporu na základe predložených dokladov formou zrýchleného konania. V prípade zrýchleného konania Rozhodcovský súd stanoví osobitné lehoty, ktoré oznámi účastníkom konania.

 

§ 12
Ustanovenie rozhodcu

 

1) Spory, ktoré patria do právomoci Rozhodcovského súdu rozhodujú Rozhodcovia s tým, že Rozhodcom je osoba zapísaná do Zoznamu rozhodcov vedenom Rozhodcovským súdom (ďalej len "Zoznam rozhodcov"). Týmto ustanovením nie je dotknuté ustanovenie § 12 ods. 3 tohto Rokovacieho poriadku.

2) Zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe Rozhodcu (Rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe Rozhodcu (Rozhodcov) ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia, pri ustanovovaní Rozhodcu sa postupuje podľa § 8 ods. 2 ZoRK.

3) Za Rozhodcu si zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy môžu určiť aj osobu, ktorá nie je zapísaná v Zozname rozhodcov, ale len za predpokladu, že táto osoba spĺňa predpoklady pre zápis do Zoznamu rozhodcov podľa Štatútu Rozhodcovského súdu, a súčasne za predpokladu, že Predseda rozhodnutím potvrdí, že účastníkmi určená osoba tieto podmienky spĺňa. V opačnom prípade Predseda ustanoví Rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov.

4) Rozhodca je pri výkone funkcie Rozhodcu a pri rozhodovaní povinný postupovať a rozhodovať nezávisle a nestranne. Rozhodca je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom funkcie Rozhodcu. Pozbaviť Rozhodcu mlčanlivosti môžu výlučne obe zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy. V prípade smrti alebo zániku zmluvnej strany rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený pozbaviť Rozhodcu mlčanlivosti za túto zmluvnú stranu iba jej právny nástupca.

5) Rozhodca nie je povinný funkciu Rozhodcu prijať. V prípade, ak Rozhodca funkciu Rozhodcu prijme, je povinný písomne potvrdiť prijatie funkcie Tajomníkovi, a to doručením písomného potvrdenia o prijatí funkcie. V prípade, ak Rozhodca funkciu Rozhodcu prijme, za moment prijatia funkcie Rozhodcu sa považuje moment ustanovenia Rozhodcu. Tajomník o prijatí funkcie Rozhodcom bezodkladne informuje zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy. V prípade, ak Rozhodca funkciu Rozhodcu neprijme, je povinný bezodkladne, najneskôr však v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o ustanovení do funkcie, túto skutočnosť oznámiť Rozhodcovskému súdu. Ak Rozhodcovskému súdu v lehote 30 dní odo dňa odoslania oznámenia o ustanovení do funkcie Rozhodcu nebude doručené písomné potvrdenie Rozhodcu o prijatí funkcie Rozhodcu podľa tohto ustanovenia, má sa za to, že Rozhodca funkciu neprijíma.

6) Funkcia Rozhodcu v konkrétnom rozhodcovskom konaní zaniká:

  a) vzdaním sa funkcie Rozhodcu,
  b) odvolaním z funkcie Rozhodcu účastníkmi rozhodcovského konania, pričom odvolanie sa uskutočňuje na základe písomnej dohody účastníkov konania doručenej Tajomníkovi,
  c) rozhodnutím vybranej osoby alebo Rozhodcovského súdu,
  d) pozbavením alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony,
  e) smrťou Rozhodcu.

7) Ak ustanovenému Rozhodcovi zanikla jeho funkcia, ustanoví sa náhradný Rozhodca. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na postupe ustanovenia náhradného Rozhodcu. Za dohodnutý postup ustanovenia náhradného Rozhodcu sa považuje i zmluvnými stranami dohodnutý postup ustanovenia Rozhodcu. Ak sa zmluvné strany nedohodnú na postupe ustanovenia náhradného Rozhodcu, postupuje sa primerane podľa ustanovenia § 8 ods. 2 ZoRK. V prípade, že sa zmluvné strany dohodli na osobe Rozhodcu (Rozhodcov) a tento zmluvnými stranami ustanovený Rozhodca funkciu rozhodcu neprijal, postupuje sa primerane podľa ustanovenia § 8 ods.2 ZoRK.

8) Rozhodca je povinný bez zbytočného odkladu informovať zmluvné strany (účastníkov rozhodcovského konania) a Predsedu Rozhodcovského súdu o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k zmluvným stranám možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Zmluvné strany môžu namietať predpojatosť Rozhodcu, ktorého ustanovili, len z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po jeho ustanovení do funkcie Rozhodcu.

9) Kým nie je ustanovený Rozhodca (Rozhodcovia), všetky procesné úkony Rozhodcovského súdu v začatom rozhodcovskom konaní vykonáva za Rozhodcovský súd Tajomník, s výnimkou prípadov, kedy tieto úkony podľa Rokovacieho poriadku má vykonávať Predseda Rozhodcovského súdu.

 

§ 13
Námietky proti Rozhodcovi, znalcovi, tlmočníkovi

 

1) Zmluvné strany (účastníci rozhodcovského konania) majú právo uplatniť námietku predpojatosti proti ustanovenému Rozhodcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Zmluvné strany (účastníci rozhodcovského konania) môžu namietať predpojatosť Rozhodcu, ktorého ustanovili, len z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po jeho ustanovení do funkcie Rozhodcu.

2) Účastník konania je povinný uplatniť námietku predpojatosti proti Rozhodcovi podľa odseku 1 tohto paragrafu najneskôr do 10 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý by mal byť Rozhodca v súlade s § 12 ods. 8 Rokovacieho poriadku z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený. Námietka proti Rozhodcovi podľa predchádzajúcej vety sa podáva Rozhodcovskému súdu písomne, pričom v námietke musí byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť Rozhodca vylúčený a kedy sa účastník rozhodcovského konania podávajúci námietku o predpojatosti dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky alebo bolo podané oneskorene alebo bolo podané opakovane z toho istého dôvodu sa neprihliadne; v tomto prípade sa vec Predsedníctvu Rozhodcovského súdu nepredkladá.

3) O námietke predpojatosti proti Rozhodcovi rozhoduje Predsedníctvo Rozhodcovského súdu, a to do desiatich dní od jej podania. O uplatnenej námietke predpojatosti proti Rozhodcovi a následnom vylúčení člena Predsedníctva Rozhodcovského súdu, ako ustanoveného Rozhodcu, rozhoduje Predsedníctvo Rozhodcovského súdu, pričom člen Predsedníctva Rozhodcovského súdu, voči ktorému bola námietka predpojatosti uplatnená, sa v súlade s § 4 ods.7 písm. l) Štatútu hlasovania o takej to námietke nezúčastní .

4) Proti rozhodnutiu o námietke predpojatosti Rozhodcu nie je prípustný opravný prostriedok.

5) Rozhodcovský súd je oprávnený aj počas rozhodovania o námietke predpojatosti proti Rozhodcovi pokračovať v rozhodcovskom konaní s tým, že pred rozhodnutím o tejto námietke nemôže vydať rozhodcovský rozsudok.

6) Účastníci rozhodcovského konania majú právo uplatniť námietku predpojatosti voči ustanovenému znalcovi alebo ustanovenému tlmočníkovi. O námietke proti osobe znalca alebo tlmočníka rozhoduje Rozhodcovský súd, pričom na konanie o tejto námietke sa primerane použijú ustanovenia Rokovacieho poriadku upravujúce konanie o námietke proti Rozhodcovi.

7) V prípade uplatnenia námietky podľa ustanovení tohto paragrafu je účastník konania, ktorý námietku uplatňuje, povinný zaplatiť poplatok podľa § 6 Pravidiel tvorby a použitia trov rozhodcovského konania.

 

§ 14
Rozhodovanie o právomoci, námietky nedostatku právomoci Rozhodcovského Súdu.
Námietky nedostatku zákonných či dohodnutých podmienok rozhodcovského konania.

 

1) Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

2) Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Na oneskorene podanú námietku sa neprihliada. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc Rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

3) Rozhodcovský súd môže pripustiť uplatnenie námietky nedostatku právomoci, ak omeškanie účastníka rozhodcovského konania pri uplatnení tejto námietky je spôsobené príčinou, ktorú Rozhodcovský súd považuje za dostatočnú.

4) Ak Rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 tohto paragrafu rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Ak Rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o námietke nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

5) Nedostatok zákonných či dohodnutých podmienok rozhodcovského konania môžu účastníci rozhodcovského konania namietať len do skončenia ústneho pojednávania, v písomnom konaní do vydania rozhodcovského rozsudku. O námietke podľa tohto ustanovenia rozhoduje Rozhodcovský súd obdobne ako v prípade uplatnenia námietky nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu.

6) V prípade uplatnenia námietky podľa ustanovení tohto paragrafu je účastník konania, ktorý námietku uplatňuje, povinný zaplatiť poplatok podľa § 6 Pravidiel tvorby a použitia trov rozhodcovského konania.

 

§ 15
Príprava prejednávania sporu

 

1) Rozhodcovský súd pripravuje a vedie konanie tak, aby sa čo najskôr zistil skutkový stav a sporná vec mohla byť spravodlivo rozhodnutá bez zbytočných prieťahov.

2) V rámci prípravy konania Rozhodcovský súd preskúma najmä, či sú splnené podmienky rozhodcovského konania a urobí všetky potrebné opatrenia na odstránenie prípadných nedostatkov.

3) Predseda Rozhodcovského súdu môže pred začatím konania, na návrh účastníka konania urobiť vhodné opatrenie na zabezpečenie dôkazov, ak existuje dôvodná obava, že neskoršie nebude možné dôkaz vykonať.

4) Ak sa účastníci nedohodli inak, môže Rozhodcovský súd po začatí rozhodcovského konania na žiadosť účastníka konania nariadiť predbežné opatrenie, ktoré považuje za nevyhnutné s ohľadom na predmet sporu. Rozhodcovský súd vyzve toho účastníka konania, ktorý o nariadenie predbežného opatrenia požiadal, na zaplatenie Poplatku za vydanie predbežného opatrenia v súlade s § 7 Pravidiel tvorby a použitia trov rozhodcovského konania. V súvislosti s vydaním predbežného opatrenia môže Rozhodcovský súd od tohto účastníka konania žiadať aj to, aby poskytol primeranú zábezpeku, respektíve aby poskytol súčinnosť v súvislosti s predbežným opatrením, a to v prípade, ak je to hľadiska nariadenia predbežného opatrenia nevyhnutné.

5) O vykonanie vydaného predbežného opatrenia možno požiadať súd, v ktorého obvode sa má predbežné opatrenie vykonať.

 

§ 16
Ústne pojednávanie

 

1) Ak sa účastníci konania nedohodli na mieste konania, miesto a čas ústneho pojednávania dohodne Rozhodcovský súd spolu s účastníkmi konania. Ak k takejto dohode nedôjde, miesto a čas ústneho pojednávania určí Rozhodcovský súd.

2) Rozhodcovský súd upovedomí o čase a mieste konania ústneho pojednávania účastníkov konania tak, aby bolo Predvolanie na ústne pojednávanie doručené účastníkovi najneskôr 10 dní pred dňom, na ktorý pripadá termín ústneho pojednávania. V prípade, ak sa Predvolanie doručuje účastníkovi do cudziny, lehota podľa predchádzajúcej vety je 30 dňová. V prípade zrýchleného konania a osobitného konania podľa tohto Rokovacieho poriadku túto lehotu určí pre konkrétne konanie Rozhodcovský súd.

3) Rozhodcovský súd vedie rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými účastníkmi konania, podľa ustanovení Štatútu, Rokovacieho poriadku a podľa ZoRK. Dbá o to, aby sa na prvom pojednávaní zistil skutkový stav, zabezpečili všetky potrebné dôkazy, právne predpisy, o ktoré sa opiera žaloba, aby celé konanie prebiehalo rýchlo, hospodárne, za priamej účasti účastníkov alebo ich zástupcov.

4) Účastníkom konania sa doručujú príslušné písomnosti spojené s ústnym pojednávaním, aby sa strany včas mohli oboznámiť s ich obsahom, najmä s obsahom znaleckého posudku alebo listiny, o ktoré sa Rozhodcovský súd môže v konaní relevantne opierať.

5) Ak sa účastník konania, ktorý bol riadne a včas upovedomený o čase a mieste ústneho pojednávania nedostaví na toto ústne pojednávanie a nepožiada Rozhodcovský súd o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov najneskôr 3 pracovné dni pred určeným termínom pojednávania a tieto závažné dôvody v tejto lehote dôkazmi nepreukáže, má Rozhodcovský súd za to, že pojednávanie bolo zmarené zavinením účastníka konania. Ak Rozhodcovský súd tejto žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovie, tak Rozhodcovský súd môže pokračovať v rozhodcovskom konaní aj bez prítomnosti tohto účastníka konania a vydať rozhodcovský rozsudok na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené. Rovnako môže postupovať aj v prípade, ak účastník konania nepredložil dôkazy.

6) Každý z účastníkov konania môže vyhlásiť, že súhlasí s tým, aby sa ústne pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.

7) Účastník rozhodcovského konania sa na ústnom pojednávaní zúčastňuje priamo alebo prostredníctvom svojho zástupcu. V prípade ak sa účastník rozhodcovského konania zúčastní ústneho pojednávania osobne bez prítomnosti svojho zvoleného zástupcu je možné v takomto konaní pokračovať.

8) Účastníci sa môžu dať v rozhodcovskom konaní zastupovať zástupcom, ktorý nemusí byť advokátom. Zástupcom môže byť aj cudzí štátny príslušník.

9) Účastník konania si môže na ústne pojednávanie prizvať aj svojho odborného poradcu, a to na svoje náklady.

 

§ 17
Rozhodovanie na základe písomných podkladov

 

1) Ak sa účastníci konania výslovne nedohodnú na forme rozhodcovského konania najneskôr do začatia rozhodcovského konania a neoznámia to Rozhodcovskému súdu, Rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania.

2) Rozhodcovský súd môže podľa odseku 1 tohto paragrafu aj bez výslovnej žiadosti žalobcu a bez nariadenia ústneho pojednávania, za predpokladu, že mu žalovaný aj napriek výzve nepredložil žalobnú odpoveď a že žalovaný nenavrhne ústne pojednávanie, vydať rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobe uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených žalobcom.

 

§ 18
Nahliadanie do spisov

 

1) Do spisu konania vedeného pred Rozhodcovským súdom môžu nahliadať výlučne účastníci tohto konania alebo ich zástupcovia. Účastník konania alebo jeho zástupca je povinný obrátiť sa na Rozhodcovský súd písomnou žiadosťou o nahliadnutie do spisu, v ktorej uvedie plnú špecifikáciu právnej veci (označenie účastníkov sporu a ich zástupcov, pridelenú spisovú značku a predmet sporu, meno ustanoveného Rozhodcu / Rozhodcov, doklad o svojom oprávnení žiadať o nahliadnutie do spisu – doklad totožnosti fyzickej osoby ako účastníka konania/ výpis z obchodného registra právnickej osoby ako účastníka konania/ splnomocnenie zástupcu účastníka konania), v ktorej má záujem do spisu nahliadnuť. V prípade záujmu o nahliadnutie do spisov vo viacerých konaniach vedených pred Rozhodcovským súdom, je účastník konania alebo jeho zástupca povinný doručiť písomnú žiadosť o nahliadnutie do spisu v každej právnej veci samostatne. V prípade, že žiadosť o nahliadnutie do spisu nespĺňa predpísané náležitosti, vyzve Tajomník účastníka konania na doplnenie a odstránenie vád žiadosti. Ak účastník konania žiadosť v lehote 10 dní od doručenia Výzvy nedoplní a vady neodstráni, na žiadosť o nahliadnutie do spisu sa neprihliada.

2) Ak má žiadosť o nahliadnutie do spisu predpísané náležitosti, zašle Tajomník Rozhodcovského súdu účastníkovi konania alebo jeho zástupcovi, ktorý o nahliadnutie do spisu žiada, oznámenie, v ktorom ho informuje o termíne určenom na nahliadnutie do spisu v sídle Rozhodcovského súdu.

3) Účastník konania alebo jeho zástupca je oprávnený pri nahliadnutí do spisu robiť si z neho výpisy, odpisy alebo požiadať Rozhodcovský súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov. To neplatí, ak ide o zápisnicu o hlasovaní alebo listiny obsahujúce utajované skutočnosti, alebo chránené údaje podľa osobitných predpisov. Na úhradu vecných nákladov sa vzťahujú príslušné ustanovenia Pravidiel tvorby a použitia trov rozhodcovského konania.

4) Po ukončení rozhodcovského konania vydaním rozhodcovského rozhodnutia, rozhoduje po nadobudnutí právoplatnosti rozhodcovského rozhodnutia v danej veci o nahliadnutí do spisu Predsedníctvo Rozhodcovského Súdu.

 

§ 19
Dokazovanie

 

1) Rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, pričom uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasnenosti sporu. Účastník konania je povinný zabezpečiť, aby sa ním navrhnutý dôkaz mohol vykonať. Účastníci konania sú povinní uviesť dôkazy ku všetkým skutočnostiam, na ktoré sa odvolávajú. Rozhodcovský súd môže uložiť účastníkom konania, aby uhradil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhuje vykonať.

2) Svedkovia alebo znalci sú povinní dodržiavať mlčanlivosť v obchodných alebo bankových veciach, alebo ak majú zákonom ustanovenú povinnosť mlčanlivosti. O predmete utajovanej skutočnosti môžu byť vypočúvaní, len ak boli tejto povinnosti mlčanlivosti zbavení v súlade s ustanoveniami osobitného predpisu.

3) Ak Rozhodcovský súd nemôže zabezpečiť vykonanie dôkazu sám, požiada o to súd. Rozhodcovský súd uloží účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý dôkaz navrhol, aby na dožiadanom súde zložil preddavok na úhradu trov dožiadania. Trovy dožiadania v sume určenej dožiadaným súdom sú súčasťou trov rozhodcovského konania.

4) Vykonané dôkazy a výsledky dokazovania hodnotí Rozhodcovský súd nestranne, podľa svojej úvahy.

 

§ 20
Vzájomná žaloba

 


1) Žalovaný môže uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou, najneskôr do začatia ústneho pojednávania vo veci samej. Ak nie je nariadené ústne pojednávanie, môže svoje práva uplatniť do skončenia písomného konania. Vzájomná žaloba sa môže uplatniť len v sporoch, na ktoré sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.

2) Žalobca sa v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil Rozhodcovský súd, vyjadrí k vzájomnej žalobe. Z obsahu vyjadrenia musí byť zrejmé stanovisko k podstatným skutkovým a právnym okolnostiam veci.

3) Pri posudzovaní náležitostí vzájomnej žaloby sa primerane použijú ustanovenia tohto Rokovacieho poriadku upravujúce žalobu.

 

§ 21
Zápisnica o ústnom pojednávaní

 

1) O priebehu ústneho pojednávania sa spisuje zápisnica, ktorá sa vyhotovuje v slovenskom jazyku. Náležitosti zápisnice sú nasledovné:

  a) označenie Rozhodcovského súdu,
  b) pridelenú spisovú značku a predmet sporu,
  c) miesto a dátum pojednávania,
  d) mená Rozhodcov, a ich potvrdenie o prijatí funkcie Rozhodcu,
  e) označenie účastníkov sporu a ich zástupcov,
  f) mená svedkov, znalcov, tlmočníka a ostatných účastníkov ústneho pojednávania,
  g) stručný, výstižný opis priebehu pojednávania, prednesy, návrhy, požiadavky, prednesené dôkazy, stanoviská a vyhlásenia jednotlivých strán,
  h) stanoviská zástupcov a znalcov,
  ch)procesné rozhodnutia (uznesenia),
  i) podpisy Rozhodcov,
  j) podpisy strán, ich zástupcov, tlmočníka, svedkov, znalca,
  k) vyhlásený rozsudok v prípade, ak bol na ústnom pojednávaní rozsudok vyhlásený.


TRETIA ČASŤ
ROZHODOVANIE ROZHODCOVSKÉHO SÚDU, ROZHODCOVSKÉ ROZHODNUTIE
 

§ 21a
Rozhodovanie Rozhodcovského súdu


1) V prípade, ak ktorékoľvek z ustanovení Štatútu, Rokovacieho poriadku alebo ZoRK zveruje do pôsobnosti Rozhodcovského súdu právo rozhodovať o akejkoľvek otázke, práve alebo povinnosti zmluvnej strany rozhodcovskej zmluvy alebo účastníka rozhodcovského konania po začatí konkrétneho rozhodcovského konania, najmä potom v prípade procesných rozhodnutí, ktorými sa upravuje priebeh rozhodcovského konania, ďalej v prípade rozhodnutí, ktorými sa ukladajú účastníkom rozhodcovského konania konkrétne práva a povinnosti, ako aj v prípade prijímania rozhodcovských rozhodnutí, má sa za to, že takéto rozhodnutie prijíma Rozhodcovský súd prostredníctvom ustanoveného Rozhodcu (Rozhodcov), ak boli Rozhodca, respektíve Rozhodcovia (rozhodcovský senát) ustanovení. V čase od začatia rozhodcovského konania do ustanovenia Rozhodcu (Rozhodcov), ak ustanovení neboli, prijíma procesné rozhodnutia Tajomník Rozhodcovského súdu.

2) Ak vznikne spor o tom, v koho pôsobnosti je v rámci Rozhodcovského súdu prijatie určitého rozhodnutia, o takomto spore rozhoduje Predsedníctvo Rozhodcovského súdu.

3) Akékoľvek právne vzťahy, práva a povinnosti zmluvných strán rozhodcovskej zmluvy, účastníkov rozhodcovského konania a Rozhodcov, ktoré nie sú výslovne upravené v Štatúte alebo tomto Rokovacom poriadku, je oprávnený Rozhodcovský súd upraviť prostredníctvom svojho rozhodnutia.

 

§ 22
Rozhodcovský rozsudok, rozhodcovské uznesenie

 

1) Rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok ak rozhoduje o veci samej alebo na základe zmieru uzavretého účastníkmi konania.

2) Rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné.

3) Doručený rozhodcovský rozsudok má za podmienok ustanovených v § 35 ZoRK pre účastníkov rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

4) S výnimkou prípadu podľa odseku 1 tohto paragrafu, Rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským uznesením. Rozhodcovským uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach rozhodcovského konania, o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci na rozhodnutie vo veci samej, o nariadení predbežného opatrenia, o zastavení rozhodcovského konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania. Voči týmto rozhodnutiam nie je možné podať opravný prostriedok.

5) Na rozhodcovské uznesenia sa primerane použijú ustanovenia Rokovacieho poriadku týkajúce sa rozhodcovského rozsudku s tým, že rozhodcovské uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je možné preskúmať, aj keď sa na tom účastníci konania v rozhodcovskej zmluve nedohodli.

 

§ 23
Obsah rozhodcovského rozsudku

 

1) Rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v písomnej forme a je podpísaný väčšinou ustanovených Rozhodcov; dôvod chýbajúceho podpisu treba uviesť.

2) Rozhodcovský rozsudok obsahuje najmä :

  a) označenie Rozhodcovského súdu,
  b) miesto a dátum vydania Rozhodcovského rozsudku,
  c) mená a priezviská Rozhodcov alebo jediného Rozhodcu,
  d) označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov,
  e) predmet sporu a krátke opísanie okolností sporu,
  f) výrokovú časť - rozhodnutie o žalobných nárokoch, o výške trov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník konania je ich povinný uhradiť, prípadne v akom pomere budú medzi účastníkmi rozdelené,
 g) odôvodnenie rozhodnutia,
  h) poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
  i) podpisy ustanovených Rozhodcov (Rozhodcu) s odôvodnením chýbajúceho podpisu, ak tento chýba; podpis Rozhodcu na rozhodcovskom rozhodnutí môže byť nahradený prostredníctvom technického prostriedku umožňujúceho zachytiť podpis Rozhodcu (najmä prostredníctvom podpisovej pečiatky, naskenovaného podpisu a pod.).

3) Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť určitý a zrozumiteľný. Ak sa vo výroku rozsudku ukladá povinnosť niečo splniť, Rozhodcovský súd súčasne určí lehotu na toto plnenie.

4) Účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný Rozhodca (Rozhodcovia). Na ustanovenie tohto Rozhodcu (Rozhodcov) primerane platia ustanovenia § 6 až § 11 ZoRK. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným Rozhodcom (Rozhodcami) vylúčené, ak ZoRK neustanovuje inak. Účastník rozhodcovského konania má právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15 dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania.

 

§ 24
Hlasovanie o rozhodcovskom rozsudku

 

1) V rozhodcovskom konaní s viac ako jedným Rozhodcom je na každé rozhodnutie rozhodcovského súdu potrebný súhlas väčšiny všetkých Rozhodcov.

2) Ak sa Rozhodca nezúčastní na hlasovaní o rozhodcovskom rozhodnutí, ostatní Rozhodcovia môžu rozhodnúť bez neho. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho Rozhodcu.

3) O hlasovaní o výroku rozhodcovského rozhodnutia musí byť spísaná zápisnica, ktorú podpíše predsedajúci Rozhodca a ostatní Rozhodcovia. Ak Rozhodca odmietne zápisnicu podpísať alebo ju nepodpíše z iného dôvodu, uvedie sa to v zápisnici spolu s dôvodom, pre ktorý Rozhodca zápisnicu nepodpísal.

4) Rozhodca, ktorého pri hlasovaní ostatní Rozhodcovia prehlasovali, je oprávnený pripojiť k zápisnici o hlasovaní svoje odchylné stanovisko a odôvodniť ho.

5) Rozhodcovia môžu písomne poveriť predsedajúceho Rozhodcu vydávať rozhodcovské uznesenia o procesných otázkach počas rozhodcovského konania.

6) Rozhodcovský senát prijíma Rozhodcovský rozsudok na neverejnom hlasovaní.

 

§ 25
Vyhlásenie a doručovanie rozhodcovského rozsudku

 

1) Rozhodcovský rozsudok sa vyhlasuje len v prípade, že sa koná ústne pojednávanie. V prípade písomného konania sa rozsudok považuje za vyhlásený momentom jeho doručenia účastníkovi rozhodcovského konania.

2) Rozhodcovský rozsudok sa doručuje účastníkom konania alebo ich právnym zástupcom do vlastných rúk.

3) Do momentu vydania rozhodcovského rozsudku môže Rozhodcovský súd nariadiť kedykoľvek ústne pojednávanie, ak to bude potrebné na objasnenie skutkového stavu alebo zistenie stanovísk účastníkov konania.

 

§ 26
Oprava a výklad rozhodcovského rozhodnutia

 

1) Chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodcovského rozsudku opraví Rozhodcovský súd z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť účastníka rozhodcovského konania do 15 dní od jeho vydania. Opravený rozhodcovský rozsudok sa doručí všetkým účastníkom rozhodcovského konania.

2) Každý účastník rozhodcovského konania môže Rozhodcovský súd požiadať, aby podal výklad k určitej časti rozhodcovského rozsudku do 30 dní od jeho doručenia.

 

§ 27
Pravidlá zmierovacieho konania

 

1) Ak účastníci rozhodcovského konania v jeho priebehu uzatvoria zmier, Rozhodcovský súd zastaví rozhodcovské konanie uznesením. Na žiadosť účastníkov rozhodcovského konania môže Rozhodcovský súd uzavretý zmier zaznamenať formou rozhodcovského rozsudku o dohodnutých podmienkach.

2) Na rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach sa primerane vzťahujú ustanovenia § 33 až 36 ZoRK a uvádza sa v ňom, že je to rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach má rovnaké účinky ako rozhodcovský rozsudok o veci samej.

3) Rozhodcovský súd je podľa okolností prípadu oprávnený vyzvať v každom štádiu rozhodcovského konania účastníkov konania na uzavretie zmieru a uviesť návrhy, odporúčania a podnety, ktoré môžu prispieť k jeho reálnemu uskutočneniu.

 

§ 28
Zrušenie rozhodcovského rozsudku


1) Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde v súlade s § 40 a nasl. ZoRK.

2) Žalobu možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

3) Proti rozhodcovskému rozsudku Rozhodcovského súdu nie je možné podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.1 písm. h) ZoRK, nakoľko táto je na základe dohody zmluvných strán v zmysle § 42 ZoRK vylúčená.

 

§ 29
Vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku

 

Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

 

§ 30
Trovy konania pred Rozhodcovským súdom

 

1) Pravidlá tvorby a použitia trov rozhodcovského konania, vrátane Sadzobníka Poplatkov a Paušálnych správnych nákladov rozhodcovského konania, tvoria prílohu tohto Rokovacieho poriadku.

2) Trovy konania pred Rozhodcovským súdom predstavujú Poplatok za rozhodcovské konanie pred Rozhodcovským súdom, Paušálne správne náklady Rozhodcovského súdu, Osobitné náklady Rozhodcovského súdu, vlastné výdavky účastníkov rozhodcovského konania a iné poplatky Rozhodcovského súdu.

 

ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

 

§ 31

 

1) Rokovací poriadok Európskeho Rozhodcovského Súdu sa uverejňuje aj na webovej stránke Rozhodcovského súdu (www.arbitragecourt.org).

2) Zrušuje sa Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu zo dňa 10. 06. 2006. Rozhodcovské konania začaté pred dňom účinnosti tohto Rokovacieho poriadku sa riadia doterajším Rokovacím poriadkom.

3) Tento Rokovací poriadok nadobúda platnosť a účinnosť dňom prijatia Zriaďovateľom – 30.11.2007.